- História rádu -
Rytiersky rád sv. Konštantína a Heleny je duchovne rytiersky rád, ktorý bol podľa starých kroník založený rímskym cisárom sv. Konštantínom Veľkým už v roku 312, ako družina na ochranu sv. labara. V roku 1180 získal od byzantského cisára Alexia Komnena svoje stanovy.
Odznakom rádu je grécky kríž, na červeno smaltovaný, s ľaliovo zakončeným ramenom. Na ploche ramien sú postupne zlaté písmena I.H.S.V. /In Hoc Signo Vinces/. V strede kríža je umiestnený zlatý medailón s názvom rádu a čiernou byzantskou orlicou, kríž je prevýšený zlatou korunkou. Stuha závesného kríža u profesných rytierov je žltá /dedičný šľachtický stav/ (Príloha č. 1), u rytierov čestných stuha modrá /osobný šľachtický stav/.
Nechajte teraz prehovoriť historika tej doby Eusébia:
"Prosil Boha svojho a matky, aby sa mu zjavil. Keď tu slnko poludnie prešlo, a deň sa k popoludňajšiemu klonil, videl jasný kríž vytvorený zo slnečných lúčov nad slnkom, okolo ktorého bol nápis: v tomto znamení zvíťazíš. Ustrnutie veľké dopadlo na neho a celé vojsko, ktoré bolo svedkom onoho javu.
Sv. Konštantín dal zhotoviť posvätné labarum (zlatá kopija nesúca zjavený kríž), ktoré chránilo 50 najstatočnejších bojovníkov a kde bolo najnebezpečnejšie, rozkázal sv. Konštantín toto labarum zaniesť do najukrutnejších bojov. Žiadny nosič tohto posvätného labara nebol nikdy zranený v boji. Okrem toho dal sv. Konštantín toto znamenie kríža vyryť na svoju prilbu a vojakom na štíty. Dňa 28. októbra roku 312 po Kr. bol v tomto znamení porazený Maxentius. Bolo to neočakávané víťazstvo, dané Bohom samým pre kresťanov.
Na základe tohto zázraku víťazstva vydal sv. Konštantín v roku 313 po Kr. v Miláne edikt, ktorým bolo povolené kresťanstvo po celé ríši." Tu je potrebné historika Eusébia prerušiť a zamerať sa na skutočnosť, o ktorej sa zmieňuje. Bolo vyčlenených 50 mužov, ktorí ochraňovali posvätné labarum a išli do najtvrdších bojov na ochranu zjaveného kríža. Muži, ktorí sa stali prvou rytierskou družinou na ochranu svätého pravoslávia. Rád, čiže táto družina, plávala dejinami a rímski- byzantskí cisári využívali toto spoločenstvo najvernejších, až do pádu Carihradu /Konštantínopol/ v roku 1453 po Kr., na ochranu a obranu svätého pravoslávia. Udelenie tohto rádu, členstva v tomto bratstve rytierov, bolo vždy spojené s nobilitáciou /t.j. členovia rytierskeho rádu sú automaticky povýšení do rytierskeho stavu a v krajinách, ktoré sú konštitučnou monarchiou môžu požiadať o stav slobodných pánov, čiže baronát/.
Po páde Carihradu /Konštantínopolu/ nad týmto rytierskym rádom prevzala plnú duchovnú ochranu pravoslávna cirkev, pravoslávni patriarchovia, metropoliti a eparchiálni archijerejovia. Z histórie je zrejmé, že si po páde Carihradu túto právomoc neoprávnene privlastnili aj rímski schizmatickí biskupi /pápeži/ a potvrdzujú tento rád ako rodinný rád bývalej byzantskej dynastie Komnenovcov žijúcej v Taliansku. Ale na to, aká situácia v 15. storočí v Ríme vládla a že si pápeži predávali čo chceli, nie je sa čo diviť. Neskôr tento schizmatický rád v roku 1697 prešiel pod názvom Konstantinův řád sv. Jiří do rúk rodiny vojvodu z Parmy, kde je dodnes rodinným rádom vetvy Bourbon-Parma. Tento rád, hoci podobného názvu a tvaru, nemá nič spoločné s pôvodnou družinou ochrancov svätého pravoslávia, pre ktorý bol rád založený.
Tu je taktiež potrebné poznamenať, že túto právomoc, ktorú si uzurpoval rímsky biskup, mali iba carihradskí patriarchovia /pozn. "preto sú chápaní ako etnarchovia a začali používať vonkajšie bohoslužobné rúcho nazývané sakkos, ktoré nosil iba imperátor, neskôr si začali klásť na hlavu mitru, pôvodne znak cisárskej moci: sakkos a mitru začali neskôr používať všetci pravoslávni biskupi, aby manifestovali konziliárny charakter Cirkvi"/ a jediní právoplatní nástupcovia poslednej vládnucej dynastie v Carihrade, dynastie Palaiologovcov, boli ruskí cárovia, kde bola vydaná dcéra posledného rímskeho a byzantského cisára Konštantína XI. Preto sa po rozvrátení byzantského impéria ruskí cári prehlásili za jediných ochrancov svätého pravoslávia a Moskvu za tretí Rím.
V európskych krajinách pôsobia slobodne autokefálne pravoslávne cirkvi, ktoré sú vo vzájomnom kanonickom spoločenstve pravoslávnych cirkví ako rovné s rovnými a tým je tu daná možnosť, aby tu mohol nerušene pôsobiť rytiersky rád sv. Konštantína a Heleny. V dnešnej dobe Rytiersky rád sv. Konštantína a Heleny v českých krajinách pôsobí v Českej republike, Nemeckej spolkovej republike, Portugalskej republike, USA, Rakúskej republike, Ruskej federácii, Slovenskej republike, Švajčiarskej konfederácii, Švédskom kráľovstve a Holandskom kráľovstve.
Rád sa delí na rytierov, ktorí sú povyšovaní do osobného šľachtického stavu alebo do dedičného šľachtického stavu. Rytieri sa združujú v komendách. Na ich čele stojí komtúr /na šesť rokov zvolený jeden z rytierov/. Na čele rádu stojí veľmajster, ktorý s generálnou radou riadi rád. Sídelným chrámom pre Rytiersky rád sv. Konštantína a Heleny v českých krajinách a investitúre nových členov sa stal Chrám Povýšení sv. Kříže v Teplicích.
Pravoslávne bratstvo „Rytiersky rád sv. Konštantína a Heleny“ bolo v roku 2006 prehlásené arcibiskupom pražským Kryštofom, metropolitom českých krajín a Slovenska za stavropigiálne.
Odznakom rádu je grécky kríž, na červeno smaltovaný, s ľaliovo zakončeným ramenom. Na ploche ramien sú postupne zlaté písmena I.H.S.V. /In Hoc Signo Vinces/. V strede kríža je umiestnený zlatý medailón s názvom rádu a čiernou byzantskou orlicou, kríž je prevýšený zlatou korunkou. Stuha závesného kríža u profesných rytierov je žltá /dedičný šľachtický stav/ (Príloha č. 1), u rytierov čestných stuha modrá /osobný šľachtický stav/.
Nechajte teraz prehovoriť historika tej doby Eusébia:
"Prosil Boha svojho a matky, aby sa mu zjavil. Keď tu slnko poludnie prešlo, a deň sa k popoludňajšiemu klonil, videl jasný kríž vytvorený zo slnečných lúčov nad slnkom, okolo ktorého bol nápis: v tomto znamení zvíťazíš. Ustrnutie veľké dopadlo na neho a celé vojsko, ktoré bolo svedkom onoho javu.
Sv. Konštantín dal zhotoviť posvätné labarum (zlatá kopija nesúca zjavený kríž), ktoré chránilo 50 najstatočnejších bojovníkov a kde bolo najnebezpečnejšie, rozkázal sv. Konštantín toto labarum zaniesť do najukrutnejších bojov. Žiadny nosič tohto posvätného labara nebol nikdy zranený v boji. Okrem toho dal sv. Konštantín toto znamenie kríža vyryť na svoju prilbu a vojakom na štíty. Dňa 28. októbra roku 312 po Kr. bol v tomto znamení porazený Maxentius. Bolo to neočakávané víťazstvo, dané Bohom samým pre kresťanov.
Na základe tohto zázraku víťazstva vydal sv. Konštantín v roku 313 po Kr. v Miláne edikt, ktorým bolo povolené kresťanstvo po celé ríši." Tu je potrebné historika Eusébia prerušiť a zamerať sa na skutočnosť, o ktorej sa zmieňuje. Bolo vyčlenených 50 mužov, ktorí ochraňovali posvätné labarum a išli do najtvrdších bojov na ochranu zjaveného kríža. Muži, ktorí sa stali prvou rytierskou družinou na ochranu svätého pravoslávia. Rád, čiže táto družina, plávala dejinami a rímski- byzantskí cisári využívali toto spoločenstvo najvernejších, až do pádu Carihradu /Konštantínopol/ v roku 1453 po Kr., na ochranu a obranu svätého pravoslávia. Udelenie tohto rádu, členstva v tomto bratstve rytierov, bolo vždy spojené s nobilitáciou /t.j. členovia rytierskeho rádu sú automaticky povýšení do rytierskeho stavu a v krajinách, ktoré sú konštitučnou monarchiou môžu požiadať o stav slobodných pánov, čiže baronát/.
Po páde Carihradu /Konštantínopolu/ nad týmto rytierskym rádom prevzala plnú duchovnú ochranu pravoslávna cirkev, pravoslávni patriarchovia, metropoliti a eparchiálni archijerejovia. Z histórie je zrejmé, že si po páde Carihradu túto právomoc neoprávnene privlastnili aj rímski schizmatickí biskupi /pápeži/ a potvrdzujú tento rád ako rodinný rád bývalej byzantskej dynastie Komnenovcov žijúcej v Taliansku. Ale na to, aká situácia v 15. storočí v Ríme vládla a že si pápeži predávali čo chceli, nie je sa čo diviť. Neskôr tento schizmatický rád v roku 1697 prešiel pod názvom Konstantinův řád sv. Jiří do rúk rodiny vojvodu z Parmy, kde je dodnes rodinným rádom vetvy Bourbon-Parma. Tento rád, hoci podobného názvu a tvaru, nemá nič spoločné s pôvodnou družinou ochrancov svätého pravoslávia, pre ktorý bol rád založený.
Tu je taktiež potrebné poznamenať, že túto právomoc, ktorú si uzurpoval rímsky biskup, mali iba carihradskí patriarchovia /pozn. "preto sú chápaní ako etnarchovia a začali používať vonkajšie bohoslužobné rúcho nazývané sakkos, ktoré nosil iba imperátor, neskôr si začali klásť na hlavu mitru, pôvodne znak cisárskej moci: sakkos a mitru začali neskôr používať všetci pravoslávni biskupi, aby manifestovali konziliárny charakter Cirkvi"/ a jediní právoplatní nástupcovia poslednej vládnucej dynastie v Carihrade, dynastie Palaiologovcov, boli ruskí cárovia, kde bola vydaná dcéra posledného rímskeho a byzantského cisára Konštantína XI. Preto sa po rozvrátení byzantského impéria ruskí cári prehlásili za jediných ochrancov svätého pravoslávia a Moskvu za tretí Rím.
V európskych krajinách pôsobia slobodne autokefálne pravoslávne cirkvi, ktoré sú vo vzájomnom kanonickom spoločenstve pravoslávnych cirkví ako rovné s rovnými a tým je tu daná možnosť, aby tu mohol nerušene pôsobiť rytiersky rád sv. Konštantína a Heleny. V dnešnej dobe Rytiersky rád sv. Konštantína a Heleny v českých krajinách pôsobí v Českej republike, Nemeckej spolkovej republike, Portugalskej republike, USA, Rakúskej republike, Ruskej federácii, Slovenskej republike, Švajčiarskej konfederácii, Švédskom kráľovstve a Holandskom kráľovstve.
Rád sa delí na rytierov, ktorí sú povyšovaní do osobného šľachtického stavu alebo do dedičného šľachtického stavu. Rytieri sa združujú v komendách. Na ich čele stojí komtúr /na šesť rokov zvolený jeden z rytierov/. Na čele rádu stojí veľmajster, ktorý s generálnou radou riadi rád. Sídelným chrámom pre Rytiersky rád sv. Konštantína a Heleny v českých krajinách a investitúre nových členov sa stal Chrám Povýšení sv. Kříže v Teplicích.
Pravoslávne bratstvo „Rytiersky rád sv. Konštantína a Heleny“ bolo v roku 2006 prehlásené arcibiskupom pražským Kryštofom, metropolitom českých krajín a Slovenska za stavropigiálne.
